PLANÉTY


 Obloha v kalendári
jún - júl

   Všetky časové údaje sú v SEČ.

 

Začínajúce leto nám prináša aj najkratšie noci v roku, v okolí slnovratu na severe nášho územia dokonca nenastáva ani astronomická noc. Výhodou sú však už príjemné nočné teploty, začínajúce prázdniny, a dovolenkové obdobie sú tým pravým obdobím pre tých, ktorí radi obdivujú krásy nočnej oblohy. Planéty sa presunuli na rannú oblohu, čakajú nás niektoré pekné zoskupenia. Uvidíme „jahodový superspln“ a tešiť sa môžu tí, ktorí majú radi meteory, padajúce hviezdy či lietavice.


Planéty

Merkúr je začiatkom júna od Slnka uhlovo vzdialený 15°, no má iba 2,9 mag a vychádza v polovici občianskeho súmraku. Jeho elongácia sa však zväčšuje a možnosti na jeho nájdenie sa zlepšujú. 16. 6. je v najväčšej západnej elongácii (23,2°), no geometrické podmienky nie sú najvhodnejšie, nachádza sa pod ekliptikou a vychádza len počas nautického súmraku asi hodinu pre Slnkom. Pozorovacie podmienky sú teda priemerné, no mierne sa zlepšujú aj niekoľko dní po elongácii. Jasnosť Merkúra rastie, v polovici poslednej júnovej dekády bude mať -0,3 mag, na prelome mesiacov -0,8 mag. Neskoršie sa jeho uhlová vzdialenosť od Slnka zmenšuje, možnosti na jeho nájdenie sa zhoršujú. 16. 7. je v hornej konjunkcii, bude sa presúvať 1,5° severne od našej dennej hviezdy a jeho vzdialenosť od nás dosiahne 1,337 au. Tri dni po konjunkcii sa presunie na večernú oblohu, koncom júla zapadne začiatkom nautického súmraku asi 45 min po Slnku ako objekt -0,6 mag.

Konjunkcia s uzučkým kosáčikom Mesiaca 16. 7. bude na pomerne svetlej oblohe a orieškom bude aj ich vzájomné priblíženie 29. 7. Na konci občianskeho súmraku bude Merkúr (-0,7 mag) tesne nad horizontom a mimoriadne tenučký kosáčik Mesiaca, 25 h po nove 3,5° vpravo hore.


Venuša (-3,9 mag) bude ozdobou rannej oblohy, aj keď len nízko nad obzorom. Vychádza len začiatkom nautického súmraku asi 1,5 h pred Slnkom. Tieto nie práve najpriaznivejšie podmienky si udrží počas oboch mesiacov, no keďže je jasná, skrášli pohľad na východný obzor. Keďže sa od nás vzďaľuje, jej uhlový rozmer poklesne z 13,7″ na 10,7″ a fáza sa zväčší z 0,78 na 0,93.
12. 6. bude v konjunkcii s Uránom a keďže ich bude deliť 1,5°, uvidíme ich v ďalekohľade s dostatočným zorným poľom súčasne. 26. 6. sa k nej priblíži Mesiac, vyššie nájdeme aj Plejády, a tak pohľad triédrom bude skvelý. Konjunkcia 26. 7. nastáva pod obzorom, takže ráno už budú obe telesá od seba vzdialené takmer 5°.

Mars
(0,6 – 0,2 mag) je na rannej oblohe, je na tom stále lepšie, uhlovo sa od Slnka vzďaľuje, a keďže sa k nám priblíži z 1,457 au na 1,137 au, príjemne zjasňuje. Presunie sa zo súhvezdia Ryby do Barana a na hviezdnom pozadí ho zidentifikujeme podľa jeho typického oranžového sfarbenia. Začiatkom júna vychádza hodinu po polnoci a nájdeme ho 1,5° vľavo od jasného Jupitera. Koncom júla sa nad obzor dostáva už viac ako hodinu pred polnocou. Jeho uhlový priemer sa zväčší na 8,3″, v ďalekohľade ho uvidíme vo fáze 0,85 a za dobrých pozorovacích podmienok aj južnú polárnu čiapočku. Na podrobnejšie pozorovanie  albedových útvarov je však jeho priemer ešte pomerne malý.

Konjunkcia s Mesiacom 22. 6. nastáva pod obzorom, no pozrime si ju 23. 6. ráno, vpravo zaujme aj Jupiter. Ďalšia konjunkcia 21. 7. je ešte tesnejšia (0,3°), mimo nášho územia bude pozorovateľný aj zákryt. U nás si však budeme môcť pozrieť Mars aj s Mesiacom až po polnoci, no ich vzájomná vzdialenosť už bude takmer 4° a vľavo od Mesiaca nájdeme aj Urán.


Jupiter
(-2,3 až -2,7 mag) bude, podobne ako Venuša, výrazným objektom rannej oblohy. Podmienky na jeho pozorovanie sa zlepšujú. Vychádza hodinu po polnoci, koncom júla však už po 21. h. Presunie sa z Rýb do Vodnára, jeho vlastný pohyb na hviezdnom pozadí sa spomaľuje a pred koncom júla je v zastávke, začne sa pohybovať spätne západným smerom. Keďže sa jeho vzdialenosť od Zeme zmenší z 5,278 au na 4,386 au, príjemne zjasňuje a koncom júla bude jeho zdanlivý uhlový priemer 45″. V ďalekohľade ho uvidíme ako mierne sploštený kotúčik s výraznými tmavými rovníkovými pásmi a pri dobre načasovanom pozorovaní uvidíme aj jeho Veľkú červenú škvrnu. Už triédrom potešia jeho štyri najväčšie mesiace Io, Európa, Ganymedes a Kallisto.

V konjunkcii s Mesiacom bude 21. 6., tá však nastáva ešte pod obzorom, no nasledujúce ráno už skrášlia rannú oblohu. Vľavo nájdeme aj Mars, nízko nad obzorom Venušu a vpravo ešte aj Saturn. Výhodnejšie je však ich vzájomné priblíženie 19. 7., Jupiter bude 2,6° nad Mesiacom pred poslednou štvrťou.

 

Prechody Veľkej červenej škvrny centrálnym poludníkom Jupitera
(Jupiterov systém II)

4.6.; 1:47

28.6.; 1:38

15.7.; 0:41

24.7.; 22:56

11.6.; 2:34

3.7.; 0:46

17.7.; 2:19

27.7.; 0:35

16.6.; 1:43

5.7.; 2:25

19.7.; 23:49

29.7.; 2:13

21.6.; 0:51

7.7.; 23:55

22.7.; 1:27

29.7.; 22:04

23.6.; 2:30

10.7.; 1:33

24.7.; 3:05

31.7.; 23:42


Saturn
(0,8 – 0,4 mag) je na rannej oblohe v Kozorožcovi, aj tu sa podmienky na jeho pozorovanie zlepšujú. Vychádza krátko pred polnocou, koncom júla však už pred 20. h. Zaujme svojím pokojným svitom a už v neveľkom ďalekohľade rozoznáme jeho prstence. Najkrajší pohľad je však výkonnejším prístrojom, kde v mohutných prstencoch rozoznáme aj tmavé Cassiniho delenie. Prstence pozorujeme z ich severnej strany, mierne sa roztvárajú. V jeho blízkosti nájdeme aj jeho najväčší mesiac Titan (8,4 mag) a do 11. mag aj štyri ďalšie (Thetys, Dione, Rhea a Japetus).

Konjunkcie s Mesiacom nastávajú 18. 6. a 15. 7., sú však len vo vzdialenosti takmer 5°. Trošku výhodnejšia je tá júlová, ktorá nastáva okolo polnoci.

 
Urán (5,8 mag) v súhvezdí Barana je na rannej oblohe, no začiatkom júna vychádza len v polovici nautického súmraku. Uhlovo sa však od Slnka vzďaľuje a koncom júla sa nad obzor dostáva už viac ako hodinu pred polnocou. Aj keď je dostatočne jasný, bezpečne ho zidentifikujeme až triédrom, koncom júla bude necelé 2° východne od Marsu. V ďalekohľade s dostatočným zväčšením ho uvidíme ako malý modrozelený kotúčik s priemerom necelé 4″. 12. 6. ho nájdeme 1,5° severne od jasnej Venuše a 24. 6. sa popod Urán bude presúvať kosáčik Mesiaca. Konjunkcia nastáva síce ešte pod obzorom, no aj po východe oboch telies bude ich vzdialenosť 1,7°. Podobná situácia sa zopakuje 22. 7., tu však k najtesnejšiemu priblíženiu, dokonca k zákrytu, dochádza až počas dňa.

Neptún (7,9 mag) v Rybách vychádza hodinu po polnoci, koncom júla však už pred 21. h. Podmienky sa teda zlepšujú, no na jeho spozorovanie už budeme potrebovať aspoň triéder alebo malý ďalekohľad. Jeho zdanlivý uhlový priemer je len 2,3″. Na hviezdnom pozadí sa pohybuje východným smerom, 29. 6. je v zastávke a začne sa presúvať spätne.

Konjunkcie s Mesiacom 20. 6. a 18. 7. sú len nevýrazné vo vzdialenosti takmer 4°.



Merkúr
  východ západ
1.6. 3:23 17:56
6.6. 3:06 17:37
11.6. 2:52 17:29
16.6. 2:41 17:31
21.6. 2:33 17:42
26.6. 2:31 18:01
1.7. 2:36 18:27
6.7. 2:50 18:55
11.7. 3:14 19:23
16.7. 3:46 19:44
21.7. 4:22 19:57
26.7. 4:58 20:03
31.7. 5:32 20:03
Venuša
  východ západ
1.6. 2:18 16:07
6.6. 2:11 16:19
11.6. 2:05 16:32
16.6. 2:01 16:45
21.6. 1:57 16:57
26.6. 1:54 17:10
1.7. 1:53 17:22
6.7. 1:53 17:33
11.7. 1:54 17:43
16.7. 1:58 17:52
21.7. 2:03 17:59
26.7. 2:10 18:05
31.7. 2:18 18:09
Mars
  východ západ
1.6. 1:19 13:30
6.6. 1:06 13:30
11.6. 0:53 13:31
16.6. 0:41 13:31
21.6. 0:28 13:31
26.6. 0:16 13:30
1.7. 0:04 13:30
6.7. 23:49 13:30
11.7. 23:37 13:29
16.7. 23:25 13:28
21.7. 23:13 13:27
26.7. 23:01 13:25
31.7. 22:49 13:23
 
Jupiter
  východ západ
1.6. 1:13 13:22
6.6. 0:54 13:06
11.6. 0:36 12:50
16.6. 0:18 12:34
21.6. 23:56 12:17
26.6. 23:37 12:00
1.7. 23:19 11:44
6.7. 23:00 11:26
11.7. 22:40 11:08
16.7. 22:21 10:49
21.7. 22:02 10:30
26.7. 21:43 10:11
31.7. 21:24 9:52
Saturn
  východ západ
1.6. 23:52 9:50
6.6. 23:33 9:31
11.6. 23:13 9:11
16.6. 22:53 8:50
21.6. 22:33 8:30
26.6. 22:13 8:09
1.7. 21:54 7:49
6.7. 21:34 7:28
11.7. 21:14 7:07
16.7. 20:53 6:45
21.7. 20:33 6:24
26.7. 20:12 6:03
31.7. 19:52 5:41
Urán
  východ západ
1.6. 2:36 17:17
6.6. 2:17 16:58
11.6. 1:59 16:40
16.6. 1:40 16:21
21.6. 1:21 16:03
26.6. 1:01 15:45
1.7. 0:42 15:27
6.7. 0:23 15:08
11.7. 0:04 14:49
16.7. 23:41 14:30
21.7. 23:22 14:11
26.7. 23:02 13:53
31.7. 22:43 13:34
Neptún
  východ západ
1.6. 0:56 12:35
6.6. 0:37 12:15
11.6. 0:17 11:56
16.6. 23:54 11:37
21.6. 23:35 11:17
26.6. 23:15 10:57
1.7. 22:55 10:38
6.7. 22:35 10:18
11.7. 22:15 9:58
16.7. 21:56 9:39
21.7. 21:36 9:19
26.7. 21:17 8:58
31.7. 20:57 8:38






Fázy Mesiaca

prvá štvrť

7.6.; 15:48

7.7.; 3:14

spln

14.6.; 12:52

13.7.; 19:37

posledná štvrť

21.6.; 4:11

20.7.; 15:18

nov

29.6.; 3:52

28.7.; 18:55


Mesiac bude 14. 6. v splne a súčasne 15. 6. aj najbližšie k Zemi, budeme môcť vidieť „superspln“. Pri východe Mesiaca dosiahne jeho zdanlivý uhlový priemer 33,4¢ a je nazývaný aj Mesiacom jahodovým, keďže v tomto období dozrieva toto chutné ovocie.

Letný slnovrat, začiatok astronomického leta, nastáva 21. 6. o 10:14. Slnko vstupuje do znamenia Raka, je však ešte vo východnej časti súhvezdia Býk. Slnko dosiahne na oblohe najvyššiu deklináciu +23,5° a nad obratníkom Raka kulminuje v zenite. U nás je počas letného slnovratu poludňajšia výška Slnka najväčšia (65°), deň je najdlhší a noci najkratšie. V severnej časti nášho územia v okolí slnovratu astronomická noc ani nenastáva, nakoľko Slnko je pod obzorom menej ako 18°. Po slnovrate sa dĺžka dňa skracuje, s dĺžkou noci sa vyrovná až počas jesennej rovnodennosti.

Niekoľko týždňov okolo slnovratu je možné niekedy počas večerného aj ranného súmraku pozorovať vzácne nočné svietiace oblaky.

4. 7. bude Zem v odslní (aféliu), najväčšej vzdialenosti od Slnka. Od našej dennej hviezdy nás bude deliť 152 mil. km, a zdanlivý uhlový priemer Slnka bude najmenší, len 31,5′.

 

Trpasličie planéty

(134340) Pluto (14,3 mag) v západnej časti Strelca má pozorovacie podmienky veľmi dobré, 20. 7. je v opozícii a o štyri dni skôr je k nám aj najbližšie (33,551 au) Vychádza hodinu pred polnocou, koncom júla už pred 19. h. Pri kulminácii sa však dostáva len 19º nad obzor, na jeho vizuálne pozorovanie je vhodné použiť ďalekohľad s priemerom aspoň 30 cm. Jeho identifikáciu nám uľahčia hviezdy SAO 188829 (6,0 mag) a SAO 188815 (8,0 mag), Pluto bude 20. 6. na ich spojnici, len 2′ od severnejšej.

 

Efemerida trpasličej planéty (134340) Pluto

Dátum RA(2000) D(2000) mag el.
         
1. 6. 20h02,3m -22º32,8′ 14,4 132,1
6. 6. 20h02,0m -22º34,4′ 14,4 137,0
11. 6. 20h01,7m -22º36,0′ 14,4 141,8
16. 6. 20h01,3m -22º37,8′ 14,4 146,7
21. 6. 20h00,9m -22º39,6′ 14,4 151,6
26. 6. 20h00,5m -22º41,4′ 14,4 156,4
1. 7. 20h00,0m -22º43,3′ 14,3 161,3
6. 7. 19h59,5m -22º45,2′ 14,3 166,1
11. 7. 19h59,0m -22º47,1′ 14,3 170,9
16. 7. 19h58,5m -22º49,0′ 14,3 175,5
21. 7. 19h58,0m -22º50,8′ 14,3 177,7
26. 7. 19h57,5m -22º52,6′ 14,3 173,8
31. 7. 19h57,0m -22º54,4′ 14,3 169,1



(1) Ceres je nepozorovateľná, 22. 7., je v konjunkcii so Slnkom, bude sa presúvať od neho len 5º severnejšie.
  

Asteroidy

V opozícii budú jasnejšie ako 11 mag: (416) Vaticana (4.6.; 10,0 mag), (29) Amphitrite (6.6.; 9,7 mag), (41) Daphne (7.6.; 10,1 mag), (70) Panopaea (23.6.; 10,8 mag), (387) Aquitania (28.6.; 10,1 mag), (14) Irene (6.7.; 9,8 mag), (93) Minerva (15.7.; 11,0 mag), (72) Feronia (16.7.; 11,0 mag), (9) Metis (20.7.; 9,7 mag), (192) Nausikaa (22.7.; 9,5 mag), (346) Hermentaria (24.7.; 11,0 mag), (409) Aspasia (28.7.; 10,9 mag).

Najjasnejším asteroidom bude (4) Vesta (7,4 – 6,4 mag) vo Vodnárovi, ktorá má veľmi dobré podmienky pozorovateľnosti, pred koncom augusta bude v opozícii. Keďže sa k nám priblíži z 1,828 au na 1,321 au, tak príjemne zjasňuje. Medzi hviezdami urobí elegantný oblúčik, 12. 7. je v zastávke a začne sa pohybovať spätne. Jej vlastný pohyb si všimnime okolo 6. 6., keď sa bude presúvať len 8′ popod hviezdu 50 Aqr (5,8 mag).

Druhým najjasnejším asteroidom bude (3) Juno s jasnosťou 9,0 mag, no to až koncom júla. Predtým to bude (2) Pallas s jasnosťou 9,4 mag, no v nevhodnej elongácii.


Efemerida asteroidu (4) Vesta​

Dátum RA(2000) D(2000) mag el.
         
1. 6. 22h19,4m -13º46,8′ 7,4 98,5
6. 6. 22h24,4m -13º39,4′ 7,3 102,1
11. 6. 22h28,8m -13º35,8′ 7,3 105,8
16. 6. 22h32,7m -13º36,1′ 7,2 109,7
21. 6. 22h36,0m -13º40,7′ 7,1 113,8
26. 6. 22h38,7m -13º49,8′ 7,0 118,0
1. 7. 22h40,7m -14º03,7′ 6,9 122,3
6. 7. 22h41,9m -14º22,5′ 6,8 126,9
11. 7. 22h42,5m -14º46,2′ 6,8 131,6
16. 7. 22h42,3m -15º14,6′ 6,7 136,5
21. 7. 22h41,4m -15º47,3′ 6,6 141,5
26. 7. 22h39,6m -16º23,9′ 6,5 146,7
31. 7. 22h37,2m -17º03,7′ 6,4 152,0


Asteroidy pri zaujímavých objektoch nočnej oblohy








Kométy

Ak máme na oblohe nejakú kométu jasnejšiu ako 10 mag, môžeme hovoriť o vcelku priaznivom období.

Výborné pozorovacie podmienky bude mať C/2017 K2 (PanSTARRS), ktorá koncom júla by mala byť o niečo jasnejšia ako 7 mag a teda v dosahu binokulárov. Príjemne zjasňuje, vzdialenosť od Slnka sa zmenší z 2,1948 au na 1,8617 au a k Zemi sa priblíži z 2,1948 au na 1,8617 au. Perihéliom prejde až 19. 12. 2022, no to už bude na južnej oblohe a teda od nás nepozorovateľná.

Presúva sa juhozápadne súhvezdím Hadonosa, začiatkom júna kulminuje 1,5 h po polnoci a na konci júla zapadne necelú hodinu po polnoci. 20. 6. ju nájdeme na južnom okraji rozsiahlej otvorenej hviezdokopy IC 4665 (4,2 mag), a o dva dni neskôr tesne pri hviezde β Oph (2,8 mag). 15. 7. sa bude presúvať 0,25º od guľovej hviezdokopy M 10 (6,6 mag).

Kométa ATLAS (C/2021 P4) je až do polovice júnovej dekády cirkumpolárna, podmienky na jej nájdenie však nie sú najpriaznivejšie. 1. 6. je v dolnej kulminácii vo výške 12º, v polovici júna však už len 6º... Na prelome mesiacov zapadne o polnoci a tak ešte je tu nejaká šanca na jej pozorovanie, aj keď bude potrebný veľmi dobrý horizont.




Efemerida kométy C/2021 O3 (PanSTARRS) 
         
Dátum RA(2000) D(2000) mag el.
         
1. 6. 18h22,0m +09º29,6′ 8,0 138,9
6. 6. 18h14,3m +08º40,5′ 7,9 143,2
11. 6. 18h05,8m +07º41,1′ 7,7 146,9
16. 6. 17h56,6m +06º30,8′ 7,6 149,8
21. 6. 17h46,8m +05º09,4′ 7,5 151,3
26. 6. 17h36,6m +03º37,2′ 7,4 151,2
1. 7. 17h26,2m +01º54,9′ 7,3 149,4
6. 7. 17h15,7m +00º03,8′ 7,2 146,0
11. 7. 17h05,3m -01º54,4′ 7,1 141,6
16. 7. 16h55,3m -03º57,7′ 7,0 136,4
21. 7. 16h45,8m -06º04,1′ 6,9 130,8
26. 7. 16h36,9m -08º11,8′ 6,9 124,9
31. 7. 16h28,8m -10º19,0′ 6,9 119,0



Efemerida kométy ATLAS (C/2021 P4)
         
Dátum RA(2000) D(2000) mag el.
         
1. 6. 06h22,7m +54º26,7′ 11,2 38,3
6. 6. 06h48,7m +52º22,4′ 11,0 36,9
11. 6. 07h13,2m +49º57,2′ 10,8 35,4
16. 6. 07h36,1m +47º12,8′ 10,6 33,8
21. 6. 07h57,3m +44º10,9′ 10,4 32,1
26. 6. 08h16,9m +40º53,8′ 10,3 30,4
1. 7. 08h35,0m +37º23,7′ 10,1 28,7

Meteory

Začiatok júna je ešte bez výraznejšej meteorickej aktivity, no už pred koncom mesiaca je v maxime pomerne málo preskúmaný roj júnové Bootidy. Typická frekvencia je len niekoľko meteorov za hodinu, no občas prekvapí, v roku 1998 dosiahla prepočítaná frekvencia až 90 meteorov za hodinu. Materskou kométou je 7P/Pons-Winnecke s obežnou dobou 6,4 r. Pozorovacie podmienky sú veľmi dobré, Mesiac je v nove a radiant kulminuje vo večerných hodinách. Meteory tohto roja sú veľmi pomalé, čo uľahčuje ich odlíšenie od sporadického pozadia.

Výraznejšia aktivita však bude až koncom júla, keď má maximum  niekoľko južných rojov a v činnosti sú už aj populárne Perzeidy. Najvýraznejšie budú sú južné δ Akvaridy s frekvenciou okolo 25 meteorov za hodinu. Mesiac je v nove a tak budú podmienky dobré aj počas tradičných meteorických expedícií. Celková frekvencia rojových meteorov môže dosiahnuť až príjemných 40 – 50, a tak sa určite pokochajme, tí skúsenejší získajú aj pozorovacie údaje o činnosti rojov, ktoré zhromažďuje Medzinárodné meteorická organizácia.


Meteorické roje (jún - júl 2022)

roj

aktivita

maximum

λsol

α

δ

vinf

r

ZHR

antiheliónový zdroj (ANT)

10.12.–10.9.

 

 

 

 

30

3,0

4

júnové Botidy (JBO)

22.6.–2.7.

27.6.

95,7°

224°

+48°

18

2,2

var

Piscis Austrinidy (PAU)

15.7.–10.8.

28.7.

125°

341°

-30°

35

3,2

5

južné δ Akvaridy (SDA)

12.7.–23.8.

30.7.

127°

340°

-16°

41

2,5

25

α Kaprikornidy (CAP)

3.7.–15.8.

30.7.

127°

307°

-10°

23

2,5

5

Perzeidy (PER)

17.7.–24.8.

13.8.

140,0°

48°

+58°

59

2,2

100