PLANÉTY


 Obloha v kalendári
v októbri a novembri

   Všetky časové údaje sú v SEČ.

 

Pred nami je príjemné obdobie s dlhými nocami a ešte prijateľnými teplotami. Mliečna cesta bude vysoko nad obzorom, neskoršie vychádzajú aj zimné súhvezdia s množstvom jasných hviezd. Koncom novembra budú dobré podmienky na spozorovanie Merkúra, Venuša je na tom stále lepšie, bude ozdobou večernej oblohy, podobne ako Jupiter a Saturn. Mars je ďaleko a lepšie ho uvidíme len koncom novembra ráno. V činnosti bude množstvo meteorických rojov a čakajú nás aj dve relatívne jasné kométy. Najzaujímavejším úkazom tohto obdobia však bude jednoznačne prechod Merkúra popred slnečný disk 11. 11., o ktorom je viac na konci strany.


 
 

Planéty

Merkúr začiatkom októbra zapadá len krátko po občianskom súmraku súčasne s Venušou a tak pri jeho jasnosti -0,2 mag ho nájdeme len veľmi ťažko. V ďalších dňoch sa geometrické podmienky zlepšujú len minimálne, jasnosť mierne klesá. 20. 10. je v najväčšej východnej elongácii (24,6°), no aj vtedy zapadne len necelých 40 min po Slnku. Po elongácii sa uhlovo k Slnku približuje a 11. 11. je v dolnej konjunkcii, bude pozorovateľný jeho prechod popred slnečný disk (viac v samostatnom príspevku). Po konjunkcii sa presunie na rannú oblohu a podmienky pozorovateľnosti sa už rýchlo zlepšujú. Na prelome posledných novembrových dekád sa dostáva nad obzor už koncom astronomického súmraku ako objekt 0,3 mag a 28. 11. je v najväčšej západnej elongácii (20,1°). Bude mať príjemných -0,6 mag nájdeme ho bez väčších problémov. Vychádza takmer dve hodiny pred Slnkom a trošku vyššie mu bude spoločnosť robiť aj červenkastý Mars (1,7 mag).

Konjunkcia s Mesiacom 29. 10., aj za prítomnosti Venuše, bude tvrdým orieškom, obloha bude ešte svetlá. V posledný októbrový deň je v konjunkcii s Venušou, no ich elongácia od Slnka bude len 20°. Omnoho výhodnejšiu, priam fotogenickú konjunkciu s Mesiacom si nenechajme ujsť 25. 11. Kosáčik Mesiaca bude krátko pred novom, osvetlených bude mať len 2,6 % a Merkúr uvidíme 1,8° vpravo. Tejto skvelej dvojici bude asistovať vyššie aj Mars.


Prechod Merkúra 11. 11. 2019. Sivými krúžkami sú vyznačené polohy Merkúra, keď je už pod obzorom.
Viac o úkaze je na konci strany.


Venuša
(–3,9 mag) je na večernej oblohe, no pomerne blízko Slnka a tak zapadne len polhodinku po Slnku. Podmienky sa však pomaličky zlepšujú, na prelome mesiacov zapadne takmer hodinu po Slnku počas nautického súmraku. V polovici novembra už bude ozdobou večernej oblohy, vychádza koncom astronomického súmraku a jej viditeľnosť sa stále zlepšuje. 29. 10. bude v konjunkcii s Mesiacom a o dva dni neskoršie aj s Merkúrom, no problémom bude ešte svetlá obloha. 24. 11. si však všetko vynahradíme. Po západe Slnka skrášli večernú oblohu konjunkcia Venuše s Jupiterom, a vľavo uvidíme aj slabší Saturn. K tejto skvelej dvojici sa 28. 11. pridruží aj Mesiac, ktorého kosáčik len 2 dni po nove s krásnym popolavým svitom bude medzi oboma planétami.

V posledný novembrový deň bude Venuša prechádzať popred guľovú hviezdokopu M 28 (6,9 mag) a o 2° južnejšie bude aj trpasličia planéta Ceres.

Mars (1,8 - 1,7 mag) je v Panne a keďže bol začiatkom septembra v konjunkcii so Slnkom, je uhlovo ešte v jeho relatívnej blízkosti. Ráno vychádza v polovici nautického súmraku, no podmienky sa pomerne rýchlo zlepšujú. Jasnosťou nevyniká, pretože je od nás ďaleko (2,6386 až 2,3935 AU) a jeho uhlový rozmer sa zväčší len z 3,5 na 3,9". Možnosti jeho pozorovania sú však stále lepšie, na prelome mesiacov sa dostáva nad obzor už koncom astronomickej noci a v závere novembra už takmer tri hodiny pred Slnkom.  Svoju púť medzi hviezdami začne pri β Vir (3,6 mag) a 10. 11. sa presunie 3° nad modrobielou Spikou.

Konjunkcie s Mesiacom sú len vo vzdialenosti okolo 3°. 26. 10. budú obe telesá najbližšie hlboko pod obzorom a tak ich spolu uvidíme až nasledujúce ráno. Zaujímavejšia však bude konjunkcia 24. 11., keď už pred 6. hodinou ráno zaujme zoskupenie kosáčika Mesiaca s červenkastým Marsom, jasnou Spikou a Merkúrom nízko nad obzorom.

Jupiter (–2,0 až -1,5 mag) je v Hadonosovi, od 16. 11. v Strelcovi, presúva sa do hustejších častí Mliečnej cesty. Bude ozdobou večernej a nočnej oblohy, no jeho viditeľnosť sa kráti. Koncom novembra už zapadne len krátko po nautickom súmraku. Vzdiali sa od nás z 5,5070 na 6,1413 AU a jeho zdanlivý rozmer za zmenší z 36 na 32'. Už v triédri uvidíme jeho štyri najväčšie mesiace a v ďalekohľade zaujme jeho mierne sploštený kotúčik. Jupiterova atmosféra je búrlivá, pozrieme si tmavé rovníkové pásy a pri dobre načasovanom pozorovaní sa potešíme aj Veľkou červenou škvrnou. Táto gigantická anticykóna je pozorovaná už vyše 300 rokov a jej dlhodobá stabilita nie je ani dnes dostatočne vysvetlená. Za ostatných 100 rokov sa však postupne zmenšuje, v ostatnom čase je pozorovateľné jej okrajové fragmentovanie. 3.10. určite zaujme konjunkcia Jupitera s Mesiacom pred prvou štvrťou a ešte tesnejšia 31. 10. V tento posledný októbrový deň bude Jupiter len 7' od južného rohu Mesiaca. V tom čase ešte bude síce Slnko nad obzorom, no aj na konci občianskeho súmraku sa Mesiac od Jupitera vzdiali len na 20'. 28.11. nastane dokonca jeho denný zákryt Mesiacom. Elongácia od Slnka bude 23° a tak je možné tento úkaz pozorovať ďalekohľadom aj počas dňa. Kontrast si zvýšime žltým alebo oranžovým filtrom. Vstup Jupitera za neosvetlený okraj Mesiaca a výstup spoza okraja osvetleného bude trvať takmer 1,5 min. Mesiac zakryje Jupiter na 70 min. 

Saturn (0,5 – 0,6 mag) je v  Strelcovi, pohybuje sa východne a pomaly sa dostáva na okraj Mliečnej cesty. Nad obzorom je asi o dve hodiny dlhšie ako Jupiter, nakoľko je od neho východnejšie. Začiatkom októbra zapadne po 22. hodine, na konci novembra už pred 19. h, no ešte počas astronomickej noci. Medzi hviezdami zaujme pokojným žltkastým svetlom. Mierne slabne, vzdiali sa od nás z 9,880 na 10,768 AU. Už aj v malom ďalekohľade zbadáme jeho prstence, ich skutočnú krásu však odhalí až výkonnejší prístroj. Za dobrých pozorovacích podmienok uvidíme aj tmavé Cassiniho delenie. Prstence sú široko roztvorené, vidíme ich zo severnej strany. V jeho blízkosti nájdeme aj jeho najväčší mesiac Titan (8,7 – 8,9 mag) a do 11 mag aj Rheu, Tethys, Dione. Japetus v polovici októbra klesne pod 11 mag.

Konjunkcie s Mesiacom nastávajú 5. 10., 2. a 29. 11. Najtesnejšie uvidíme ich priblíženie v októbri a koncom novembra zase zaujme aj prítomnosť Venuše a Jupitera.

Urán (5,7 mag) je v juhozápadnej časti Barana. Vychádza v polovici nautického súmraku, koncom októbra je nad obzorom počas celej noci pretože je  28. 10. v opozícii. Na konci novembra zapadne 4 hodiny po polnoci. Nachádza sa v oblasti chudobnej na hviezdy a tak sa ho môžeme pokúsiť identifikovať aj voľným okom. V ďalekohľade ho uvidíme ako malý modrastý kotúčik s priemerom 3,7". Deň pred opozíciou je k nám najbližšie, len 18,8328 AU.

Konjunkcie s Mesiacom 15. 10. a 11. 11. sú len vo vzdialenosti takmer 5° a navyše v okolí splnu.

Neptún (7,8 – 7,9 mag) je v severovýchodnej časti Vodnára, takmer 50° západnejšie ako Urán a tak zapadne skôr, začiatkom astronomického súmraku. Koncom novembra je už nad obzorom len v prvej polovici noci. Na jeho spozorovanie už je potrebný aspoň triéder, v ďalekohľade bude ako kotúčik s priemerom len 2,3". Jeho vlastný pohyb medzi hviezdami sa spomaľuje, 27. 11., je v zastávke a začne sa pohybovať priamo.

Konjunkcie s Mesiacom 11. 10. a 7. 11. sú len vo vzdialenosti okolo 4°.




Merkúr
  východ západ
1.10. 7:29 17:51
6.10. 7:50 17:43
11.10. 8:09 17:34
16.10. 8:25 17:26
21.10. 8:36 17:18
26.10. 8:39 17:08
31.10. 8:27 16:54
5.11. 7:55 16:35
10.11. 7:00 16:10
15.11. 6:01 15:45
20.11. 5:22 15:25
25.11. 5:09 15:11
30.11. 5:16 15:02
Venuša
  východ západ
1.10. 6:48 17:49
6.10. 7:03 17:41
11.10. 7:19 17:34
16.10. 7:34 17:27
21.10. 7:49 17:21
26.10. 8:04 17:17
31.10. 8:18 17:13
5.11. 8:33 17:11
10.11. 8:47 17:10
15.11. 9:00 17:12
20.11. 9:11 17:15
25.11. 9:21 17:21
30.11. 9:29 17:28
Mars
  východ západ
1.10. 4:45 17:06
6.10. 4:43 16:52
11.10. 4:41 16:38
16.10. 4:39 16:24
21.10. 4:37 16:11
26.10. 4:35 15:57
31.10. 4:33 15:44
5.11. 4:31 15:31
10.11. 4:29 15:17
15.11. 4:28 15:04
20.11. 4:26 14:51
25.11. 4:24 14:38
30.11. 4:23 14:26
 
Jupiter
  východ západ
1.10. 11:57 20:20
6.10. 11:41 20:03
11.10. 11:25 19:47
16.10. 11:10 19:30
21.10. 10:54 19:14
26.10. 10:38 18:57
31.10. 10:23 18:41
5.11. 10:08 18:25
10.11. 9:53 18:10
15.11. 9:39 17:55
20.11. 9:24 17:40
25.11. 9:09 17:25
30.11. 8:54 17:09
Saturn
  východ západ
1.10. 13:48 22:12
6.10. 13:29 21:54
11.10. 13:10 21:35
16.10. 12:51 21:16
21.10. 12:32 20:58
26.10. 12:14 20:39
31.10. 11:55 20:21
5.11. 11:37 20:03
10.11. 11:19 19:46
15.11. 11:01 19:28
20.11. 10:42 19:10
25.11. 10:24 18:53
30.11. 10:07 18:35
Urán
  východ západ
1.10. 18:10 8:18
6.10. 17:50 7:58
11.10. 17:30 7:38
16.10. 17:10 7:17
21.10. 16:50 6:56
26.10. 16:29 6:35
31.10. 16:09 6:14
5.11. 15:50 5:54
10.11. 15:30 5:33
15.11. 15:09 5:12
20.11. 14:49 4:51
25.11. 14:29 4:30
30.11. 14:09 4:10
Neptún
  východ západ
1.10. 16:37 3:50
6.10. 16:17 3:30
11.10. 15:57 3:10
16.10. 15:38 2:49
21.10. 15:18 2:29
26.10. 14:58 2:09
31.10. 14:38 1:49
5.11. 14:18 1:29
10.11. 13:58 1:09
15.11. 13:39 0:49
20.11. 13:19 0:29
25.11. 12:59 0:09
30.11. 12:39 23:46


Kométy

Pred nami je vcelku vhodné obdobie, dve kométy sa dostanú dokonca pod 9 mag a tak by mali byť pozorovateľné aj v silnejších binokulároch.

C/2018 W2 (Africano) sa rýchlo pohybuje južným smerom a tak už pred koncom októbra prestane byť z našich zemepisných šírok pozorovateľná. 4. 10. prejde stupeň západne od Neptúna a 11. 10. tesne vedľa fotogenickej planetárnej hmloviny Helix (7,3 mag).Potešením bude snáď kométa PANSTARRS (C/2017 T2), ktorá príjemne zjasňuje a od polovice novembra bude dokonca cirkumpolárna. Presúva sa severne v Povozníkovi a 28. 10. bude len 0,3º od jasnej otvorenej hviezdokopy M 36 (6,0 mag).Pomerne stabilnú jasnosť a vhodné podmienky bude mať kométa C/2018 N2 (ASASSN). Presúva sa severozápadne z Trojuholníka do Andromédy a na prelome mesiacov bude 3º pod M 31, Veľkou galaxiou v Andromede.

Meteory

Pre pozorovateľov meteorov je to jedno z najlepších období v roku.Októbrové Camelopardalidy sú málo preskúmaným rojom, ich vyššia aktivita je očakávaná 6. 10. v druhej polovici noci. Radiant je cirkumpolárny, Mesiac zapadne hodinu pred polnocou. Drakonidy a južné Tauridy budú rušené Mesiacom pred splnom, tohto roku sa však zvýšená aktivita Drakoníd neočakáva. Najaktívnejším pravidelným jesenným rojom sú Orionidy, ktorých materskou kométou je 1P/Halley. Ich radiant však vychádza až neskoro večer a tak pozorovanie bude rušiť v druhej polovici noci Mesiac po poslednej štvrti. Mesiac bude rušiť aj pozorovanie severných Tauríd nakoľko je v splne a pri Leonidách pred poslednou štvrťou a v relatívnej blízkosti radiantu. α Monocerotidy prekvapili silnou aktivitou v roku 1995 (ZHR 420). Len mierne zvýšená aktivita je možná ráno 22. 11. no vysoké frekvencie nie sú očakávané skôr ako v roku 2043.

Meteorické roje (október - november)

             

roj

aktivita

maximum

λsol

α

δ

vinf

r

ZHR

antiheliónový zdroj (ANT)

10.12.–10.9

 

 

 

 

30

3,0

4

okt. Camelopardalidy (OCT)

5.10.–6.10.

6.10.

192,58

164

+79°

47

2,5

5

Drakonidy (DRA)

6.10.–10.10.

9.10.

195,4°

262°

+54°

20

2,6

10

južné Tauridy (STA)

10.9.–20.11.

10.10.

197°

32°

+09°

27

2,3

5

δ Aurigidy (DAU)

10.10.–18.10.

11.10.

198°

84°

+44°

64

3,0

2

ε Geminidy (EGE)

14.10.–27.10.

19.10.

205°

102°

+27°

70

3,0

3

Orionidy (ORI)

2.10.–7.11.

22.10.

208°

95°

+16°

66

2,5

20

Leo Minoridy (LMI)

19.10.–27.10.

25.10.

211°

162°

+37°

62

3,0

2

severné Tauridy (NTA)

20.10.–10.12.

13.11.

230°

58°

+22°

29

2,3

5

Leonidy (LEO)

6.11.–30.11.

18.11.

235,27°

152°

+22°

71

2,5

15

α Monocerotidy (AMO)

15.11.–25.11.

22.11.

239,32°

117°

+01°

65

2,4

var

novembrové Orionidy (NOO)

13.11.–6.12.

28.11.

246°

91°

+16°

44

3,0

3

Monocerotidy (MON)

5.12.–20.12.

9.12.

257°

100°

+08°

41

3,0

2


-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Prechod Merkúra popred slnečný disk 11. 11. 2019

Prechod bude pozorovateľný v celom priebehu z Antarktídy, južnej Ameriky, východnej časti severnej Ameriky a západnej Afriky. Z nášho územia bude viditeľná prvá polovica úkazu až do západu Slnka (pre stred Slovenska 16:09). V celom priebehu ho uvidíme až 13. 11. 2032. Tabuľka časov kontaktov pre vybrané miesta Slovenska.

 

1. kontakt

 h m s [SEČ]

PA [°]

H [°]

2. kontakt

h m s [SEČ]

Banská Bystrica

13 35 24

110

18

13 37 05

Humenné

13 35 23

110

17

13 37 04

Hurbanovo

13 35 25

110

19

13 37 05

Košice

13 35 24

110

17

13 37 05

Nitra

13 35 25

110

19

13 37 06

Prešov

13 35 24

110

17

13 37 05

Rimavská Sobota

13 35 25

110

18

13 37 06

Senica

13 35 26

110

19

13 37 07

Trnava

13 35 25

110

19

13 37 06

Žilina

13 35 25

110

18

13 37 06

 1. kontakt – Merkúr sa dotkne okraja slnečného disku, 2. kontakt – Merkúr je celý na disku, PA – pozičný uhol počítaný od severného bodu disku v kladnom smere, h – výška nad obzorom

Prvé pozorovanie prechodu Merkúra 7. 11. 1631 publikoval Pierre Gassendi a Martinus Hortensius na základe Keplerových Rudolfínskych tabuliek. Pozorovateľov prekvapila malá veľkosť Merkúra, no pozorovania značne prispeli k spresneniu jeho dráhy. Nasledujúci prechod pozoroval v roku 1651 pozoroval z Indie len Jeremiah Shakerley. V 17. storočí bol prechod Merkúra považovaný za tak mimoriadne vzácny úkaz, že Christiaan Huygens dokonca uprednostnil jeho pozorovanie v roku 1661 pred korunováciou anglického kráľa Karola II.

V roku 1663 Gregory uvažuje o využití týchto pozorovaní na určenie slnečnej paralaxy, no metódu prepracoval a publikoval až E. Halley v roku 1691. Hodnota určená z pozorovania prechodov Merkúra však bola pomerne nepresná, výsledky sa navzájom veľmi líšili a tak prechody z rokov 1743 a 1753 boli poslednými, ktoré sa na toto určenie využili. Prechody Merkúra sú častejšie ako u Venuše, nastávajú 13 – 14 krát za storočie. Nastávajú v máji (okolo 8. 5.) a novembri (okolo 10. 11.), pričom novembrové sú asi dvakrát častejšie. Interval medzi novembrovými je 7, 13 alebo 33 rokov, medzi májovými 13 alebo 33 rokov. Májové sú menej časté, pretože nastávajú keď je Merkúr v aféliu, pri zostupnom uzle a jeho priemer je 12ʺ. Novembrové prechody nastávajú pri vzostupnom uhle a zdanlivý priemer Merkúra je 10ʺ. Keďže uhlový priemer Merkúra je veľmi malý, prechod bez ďalekohľadu neuvidíme. Najbezpečnejším spôsobom pozorovanie je projekcia, pri priemere Slnka 25 cm bude Merkúr ako malý čierny kotúčik s priemerom len 1,3 mm. Pri priamom pozorovaní umiestnime pred objektív ďalekohľadu kvalitný filter, napríklad vizuálnu fóliu Astrosolar. Nikdy nevkladajme filter do blízkosti okuláru, pretože hrozí jeho prasknutie a vážne poškodenie zraku. Samozrejme, je možné použiť aj špeciálny Herschelov hranol, ktorý je určený na pozorovanie Slnka.

Zoslabiť slnečné svetlo je potrebné aj pri fotografovaní, no tu budeme potrebovať objektív s ohniskovou vzdialenosťou aspoň 1 m, prípadne fotografovať za okulárom.

 PR